( BLOG )

Je viacnásobnou majsterkou Slovenska aj sveta v pretláčaní rukou. Volá sa Barbora Bajčiová, pochádza z dolnooravskej dedinky Žaškov. Tento rok úspešne zmaturovala na Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. Vo svojom štúdiu plánuje pokračovať na vysokej škole v oblasti cestovného ruchu a podnikania v oblasti turizmu.

Prečo si sa rozhodla ísť do žiackej školskej rady?

V žiackej školskej rade som už v podstate od 5. ročníka základnej školy, už vtedy ma to bavilo. Z tohto dôvodu som chcela po nástupe na strednú školu v tejto činnosti pokračovať. Stala som sa predsedníčkou triedy a následne som sa dostala aj do žiackej školskej rady, kde som pôsobila 4 roky ako podpredsedníčka.

Kde si sa prvýkrát stretla s Radou mládeže Žilinského kraja?

S Radou mládeže Žilinského kraja som sa stretla vďaka škole a bratovi, ktorý tu pôsobil už predo mnou a zoznámil ma s organizáciou. Prvý bezprostredný kontakt bolo pre mňa školenie žiackych školských rád v prvom ročníku na strednej.

Zúčastnila si sa mnoho akcii Rady mládeže Žilinského kraja. Keď ti to čas dovolí tak sa aj rada zapojíš do príprav. Čo je dôvodom prečo to robíš?

Rada sa vzdelávam v oblasti tvorby projektov, osobnostného rozvoja a práce s mládežou. Taktiež ma baví pracovať s ľuďmi ktorých poznám a viem že spolu dokážeme veľké veci.

Rada by som toto nadšenie a odkaz posunula ďalej. Uvidím ako na tom budem s časom, keď budem študovať na univerzite. Keď budem môcť, tak rada pomôžem.

Venovala si sa deťom aj v nejakej inej organizácií?

Na strednej som pomáhala na tréningoch volejbalu a florbalu nášmu zástupcovi, ktorému sa naskytla možnosť trénovať mladé športové nádeje, ako vtedajší aktívny hráč. Tak isto vypomáham s mládežou v Dobrovoľnom požiarnom družstve Žaškov, kde tiež pôsobím. Som členkou občianského združenia Pravý uhol, ktoré máme v dedine. Baví ma robiť s deťmi tvorivé dielne, hrať hry, pozerať filmy a robiť im prednášky. Jednoducho povedané, práca s deťmi ma baví. Sú našou budúcnosťou a keď si ich nepodchytíme v mladšom veku budú deťmi stratenej generácie.

Prejdime ku športovej disciplíne ktorej sa venuješ a si v nej najlepšia. Môžem to s pokojom a hrdosťou vyhlásiť, lebo si držiteľka majstrovského titulu v pretláčaní rukou. Kým som ťa nepoznal predstavoval som si to ako krčmovú zábavu. Ale realita je iná. Je to komplexný šport, s pravidlami toho čo sa smie, nesmie a dokonca aj faulami. Ako si sa dostala k armwrestlingu?

Tak k pretláčaniu som sa dostala vďaka pánovi telocvikárovi. Na Strednej priemyselnej škole Kňažia sa konala súťaž stredných škôl. Bola som z toho trochu nervózna ale súťaž sa konala na bratovu osemnástku, tak som mu chcela spraviť radosť (smiech). Na súťaži ma povzbudzovalo veľa bývalých spolužiakov a kamarátov ktorí tam študovali. Neskôr sa mi najväčšou „nakopávačkou“ a motiváciou v mojej kariére stala smrť kamaráta Jakuba, ktorý stál celý čas na tej súťaži za mnou, kričal na mňa, povzbudzoval ma a povedal mi že v budúcnosti dokážem veľké veci. Stalo sa mi viacero úrazov, naposledy dokonca operácia kolena. Návraty sú vždy ťažké ale človek musí byť dostatočne silný a odhodlaný, len tak sa potom stane nezastaviteľným. 

Aké sú mentálne a fyzické predpoklady pre tento šport?

Človek musí byť hlavne silný po psychickej stránke, ja som si napríklad v mojich začiatkoch čítala kadejaké psychologické knihy a sledovala tréningy iných, skúsenejší pretekárov. Človek môžeš byť akokoľvek silný, mať obrovský biceps, keď neovláda správne techniku prehrá aj s fyzicky slabším súperom. Mne to trvalo niekoľko mesiacov keď som sa ju správne naučila a aj tak sa stane, že spravím chybu. V psychickej aj fyzickej oblasti mi moc pomáha môj tréner Peter Kasan.

Čo chýba športu, ktorému sa venuješ?

Asi ako vo väčšine športov tak aj u nás chýbajú financie. Keďže nie sme olympijský šport, tak nie sme moc dotovaní od ministerstva. Peniaze ktoré dostaneme väčšinou vystačia na pokrytie cestovania a ubytovania, zvyšok si musíme hradiť sami. No v kútiku duše dúfam, že sa časom ukážem aj pod olympijskými kruhmi. Je to škoda lebo pretláčanie patrí medzi najúspešnejšie individuálne športy a nie je také populárne ale verím že sa všetko časom zmení.

Myslíš si, že sa treba viac venovať individuálnym športom ako tímovým?

Tak venovala som sa aj tímovým a venujem sa aj individuálnemu športu. Ja v tom nejak rozdiel nevidím. Dôležité je aby človek robil to čo ho napĺňa a baví. Je jedno či hrá hokej alebo šermuje všetko je to o tom čo chce v živote dosiahnuť a robiť

Ako si sa stala majsterkou sveta ?

To je nadlho, ale ja to skrátim: „FROM ZERO TO HERO.“ Z obyčajnej školskej posilňovne až k finálovému stolíku na majstrovstvách sveta. Všetko vďaka rodine, trénerom, priateľom a všetkým ktorí stáli pri mne

Ak by si mala pomenovať tvoje silné osobnostné stránky, ktoré sú to? A s čím sa “boríš” v živote?

Určite je to cieľavedomosť. Určím si cieľ a idem si za ním. Keď zlyhám, tak som až moc sebakritická a sama seba viem zhejtovať. Tvrdohlavosť, pracovitosť a silná mentalita. V živote som si prešla mnohými ťažkými prekážkami ako sú zranenia, smrť najbližších, hejteri a vďaka ľuďom ktorí stoja pri mne tieto prekážky ľahko zdolám

Čo by si odkázala mladým ľuďom?

Aby si budovali svoju vlastnú cestu, neporovnávali sa s ostatnými, neprestávali snívať, išli za svojimi snami a užívali si život naplno.

Ďakujeme za rozhovor. Želáme veľa úspechov v osobnom , športovom aj študentskom živote. RMŽK

Spracoval: Lukáš Šváňa