“Ak ste sa niekam dostali, dokážete sa dostať aj ďalej a vyššie,” hovorí Valeria Andrienko

Domov/“Ak ste sa niekam dostali, dokážete sa dostať aj ďalej a vyššie,” hovorí Valeria Andrienko

“Ak ste sa niekam dostali, dokážete sa dostať aj ďalej a vyššie,” hovorí Valeria Andrienko

Pochádza z veľkomesta Dnipro na východe Ukrajiny. Srdcom sa však cíti Slovenkou. Má 20 rokov a na Slovensko prišla študovať na univerzitu v Žiline. Rozhovor so zahraničnou študentkou Valeriou Andrienko. 

Povedz nám viac o mieste odkiaľ pochádzaš? 

Som z moderného industriálneho mesta s viac ako miliónom obyvateľov. Volá sa Dnipro a dokonca má metro. Ľudia na Slovensku sú často prekvapení, že na Ukrajine také veľké mestá vôbec existujú. Takisto sú v šoku, keď zistia, že domov to mám okolo dvoch dní cesty vlakom. Je to ďalej ako 1500 km od Žiliny. Cez mesto preteká obrovská rieka podľa ktorej je mesto pomenované. 

   Valeria so sestrou v prvý deň školy pred dverami školy; Zdroj: archív V. Andrienko

Ako si spomínaš na svoj život na Ukrajine? 

Som vďačná Bohu, že som sa mohla narodiť tam kde som sa narodila. Vďaka tomu sa môžem dnes tešiť zo všetkého. Nebolo to pre moju rodinu jednoduché. Ako všetky postsovietske republiky Ukrajina stagnovala a stagnuje. Ťažko sa mi na to spomína, ťažko sa mi tam vracia a ťažko sa mi myslí na to, že tam mám rodinu. Aj do dnešných dní tam pretrváva nespravodlivosť a korupcia, čo je pre normálnych pracujúcich ľudí neuveriteľnou ťarchou. Máme platené zdravotníctvo a školstvo taktiež nie je zadarmo. V kombinácií s nízkymi mzdami je to pre ľudí nesmierne ťažké. Som vďačná svojim rodičom, že investovali do môjho vzdelania. Často krát sebe niečo odopreli aby mi mohli zaplatiť doučovanie angličtiny či matematiky. Aj keď ich okolie im nerozumelo, ,,prečo si radšej nekúpia viac mäsa,” ako platiť angličtinu. Spoločnými silami sme ma však dostali na tretiu najlepšiu strednú školu na Ukrajine.

Valeria na národnej konferencii EYP Slovensko v Častej Papierničke; Zdroj: facebook @NSCeypSK

Prečo si sa rozhodla študovať na Slovensku v Žiline? 

Hlavným impulzom toho bolo bezplatné školstvo. Pôvodne som chcela ísť do Nemecka, ale počiatočne náklady a zložitosť vízového procesu mi to neumožnili. Vzdelávacie agentúry propagovali vždy Poľsko a Česko. Slovensko nebolo vtedy populárnou destináciou. Tešilo ma, že začnem nový život na novom mieste a budem môcť spoznávať novú kultúru. Žilina ma lákala hlavne kvôli horám a programu Logistika a zasielateľstvo. Chcela som žiť bližšie k prírode a vždy ma fascinovali hory. 

Veľmi dobre rozprávaš po slovensky. Za koľko si sa naučila jazyk? 

Ďakujem. Stále pracujem nad úplným odstránením prízvuku. Keď som podávala prihlášku na univerzitu, tak som vedela len základné slová:”voda”, “heslo na wi-fi”. Prijímačky na univerzitu som písala po troch mesiacoch, čo som sa začala učiť po slovensky s ukrajinskou doučovateľkou cez Skype. Pamätám si, že na prijímačkách sa ku mne prihovoril dnes už pán dekan po anglicky, na čo som mu odpovedala, že sa so mnou môže rozprávať po slovensky. Chcela som a využila som každú jednu možnosť rozprávať jazykom, ktorý sa učím. 

Valeria na školení lektorov NO HATE; Zdroj: archív RMŽK

Čo si myslíš o slovakoch a slovenkách?

Mám rada slovenský národ. Na svojej ceste som stretla veľa dobrých ľudí, ktorí mi pomohli, aj keď vôbec nemuseli. Takú podporu a pomoc som nečakala a mala som ju odo všade. Na univerzite, internáte, na brigádach som sa nikdy necítila cudzou.

Stali sa ti aj vtipné situácie spôsobené kultúrnou alebo jazykovou bariérou? 

Raz som prišla na intrák a celá šťastná som oznámila babám, že som videla ježiška. Po ich otázkach sme prišli na to, že to malé pichľavé zvieratko sa volá ježko. V piesni “Hej sokoly” som nerozumela prečo sa spieva ,,ty si moja domovina” lebo u nás slovo “domovina” znamená rakva.

Ako je to možné, že ťa prijali na univerzitu v šestnástich?

Nie som čarovné dieťa. Na Ukrajine úplné stredné vzdelanie dostanete za jedenásť rokov. Školský program je podľa mňa intenzívnejší ale aj tak o dosť skrátený.  Ja som k tomu išla rovno z prvej do tretej triedy. Takže do školy som chodila len 10 rokov. Toľko koľko je na Slovensku minimálna školská dochádzka. Mala som šťastie. 

Čo by si odkázala mladým ľuďom? 

Nikdy nebuďte so sebou spokojný a vždy sa snažte zlepšiť. Nikdy nemôže byť človek dosť dobrý. Ak ste sa niekam dostali, dokážete sa dostať aj ďalej a vyššie. Človek musí na sebe veľa pracovať a aj keď sa niektoré veci zdajú byť zbytočné, nie je to tak. Pri najhoršom bude to cenná skúsenosť. Jediné, ako sa môžete zlepšiť je pracovať nad svojimi osobnostnými vlastnosťami a získavať nové znalosti. Je to niečo, čo nosíme vždy so sebou a čo otvorí svet plný možností.

Valeria na konferencií mladých RMŽK; Zdoj: archív RMŽK

 

Ďakujeme za rozhovor, prajeme ti veľa úspechov.

Rozhovor viedol a  spracoval: Lukáš Švaňa

31. marec, 2020|