„Porovnávaj sa s tým, kým si bol včera“ – hovorí Matúš Čiernik

Domov/„Porovnávaj sa s tým, kým si bol včera“ – hovorí Matúš Čiernik

„Porovnávaj sa s tým, kým si bol včera“ – hovorí Matúš Čiernik

Má dvadsaťdva rokov a pochádza z malebného regiónu Oravy. Študuje Strategický manažment na Univerzite Komenského. Absolvoval program Nexteria a dnes študuje popri škole v Spoločenstve Ladislava Hanusa Je zasnúbený a v dohľadnej dobe sa bude ženiť. Matúš Čiernik

Ako si spomínaš na gymnázium Antona Bernoláka v Námestove?

Táto škola mi dala veľa. Okrem vedomosti mi ponúkla veľký priestor na sebarealizáciu. Hrával som v školských filmoch, spieval v školskom orchestri alebo som sa zúčastnil výmenného pobytu. Okrem iného som na gymnáziu tri roky viedol modlitebné stretnutia.

V čom to spočívalo?

Ako študenti sme sa cez prestávku stretávali v aule. Pomodlili sme desiatok a potom niekto z nás povedal príbeh na povzbudenie. Každý deň chodilo približne sto študentov. Naučil som sa tam dôležitú zručnosť a to vystupovať pred ľuďmi z čoho ťažím dodnes. Na konci gymnázia som bol ocenený cenou Študent roka. Mimo školy som hral futbal za Námestovo, venoval som sa stretkám u saleziánov, spoluorganizoval som tábory pre deti alebo som spieval v mládežníckom zbore. V Rade mládeže Žilinského kraja som robil dobrovoľníka na projekte Krtek v síti.

Ty už si načrtol tému dobrovoľníctvo. Čo ťa k tomu viedlo?

Už od malička nás rodičia vodili ku saleziánom. Tam som počas základnej školy chodil najprv na tábory a potom na stretká, ktoré viedli animátori. Hrali sme sa najmä vonku, chodili sme opekať alebo na výlety. Neskôr som sa chcel stať aj ja animátorom. Ako som nastúpil na gymnázium, podieľal som sa na organizovaní táborom a akcií. Keď saleziáni videli, že to myslím vážne ponúkli mi, aby som viedol stretko.

 Foto: Stanislava Markovičová

Veľa si spolupracoval s Radou mládeže Žilinského kraja. Spomínal si projekt Krtek v síti. Čo ti táto spolupráca priniesla do života?

Krtek v Síti bol projekt, ktorý sa venoval pomoci pre onkologicky choré deti a ich rodinám. Robil som animátora na pobytoch a táboroch, kde som spoznal veľa úžasných ľudí a získal nových priateľov. Bol som očarený z toho, aké boli deti veselé a ako šírili okolo seba pozitívnu energiu. Rodiny boli spolu silno zomknuté a deti si o mnoho viac vážili ľudí a veci okolo seba. Prinútilo ma to zamyslieť sa, čo som od života dostal a ako sa správam ku ostatným ľuďom.

Dnes študuješ na magisterskom na Univerzite  Komenského manažment. Prečo si si vybral práve tento odbor?

Ako viacerí ani ja som na gymnáziu nevedel kam chcem ísť na vysokú školu. Bavilo ma kresliť a tak som si podal prihlášku na architektúru. Nakoniec som sa však rozhodol študovať manažment, pretože som si uvedomil, že pracovať s ľuďmi by som chcel viac ako byť niekde zavretý v ateliéri. Zároveň som nevedel, čím chcem byť a potreboval ešte čas na rozhodnutie, čo chcem v živote robiť. Štúdium manažmentu mi ponúklo široké uplatnenie vo financiách až po marketing. Som rád, že som sa tak rozhodol.

Počas svojho štúdia si vyskúšal aj program Erazmus a vycestoval si študovať na semester na Humboldt-Universtät zu Berlin. Prečo si sa tak rozhodol?

Štúdium v zahraničí ma vždy veľmi lákalo. Študovať v Nemecku a ešte na Humboltovej Univerzite bola pre mňa výzva. Erazmus som bral ako príležitosť, ktorou môžem veľa získať. Nechcel som polihovať niekde na pláži v Španielsku. Ako druhý dôvod bolo to, že som sa chcel zlepšiť v nemčine. V Berline som nemčinou doslova žil. Mal som dva jazykové kurzy. Väčšinu predmetov som mal tiež v nemčine a na internáte sme so spolubývajúcimi rozprávali výhradne po nemecky.

Raz si mi už o tom hovoril. Viem, že rozdielov tam bolo veľa, no mohol by si vyňať jeden, dva príklady toho, čo sa ti páčilo a rád by si ich videl aj na Slovensku. Samozrejme, môžeš nám to povedať aj v opačnom význame.

Prvý rozdiel, ktorý som na Univerzite cítil bol väčší vzájomný rešpekt medzi učiteľmi a študentami a vyššia úcta ku vzdelaniu. Čo sa týka obsahu štúdia, prišlo mi to podobné. Dokonca základy ekonómie sa čerpali od tých istých autorov ako v Bratislave. V čom som cítil rozdiel bol prístup učiteľov ale aj študentov k štúdiu. Učitelia mali vyššie očakávania, museli sme sa viac učiť. To z druhej strany vyrovnávalo motivujúce prostredie a skvelé podmienky. Moje obľúbené miesto v Berlíne bola univerzitná knižnica kde bola radosť sa učiť.

Ako mnoho študentov aj ty si mal možnosť cez leto vycestovať do Spojených štátov a pracovať. Dokonca si tam bol už dva krát. Prečo by si túto skúsenosť odporučil?

Je to skvelá skúsenosť na spoznávanie sveta, ľudí a kultúr. Okrem zárobku boli pre mňa veľmi cenné rozhovory s Američanmi. Veľa som sa s nimi rozprával, zaujímali ma ich názory, ako vidia svet alebo čo ich trápi. Následne som to konfrontoval s tým, čo máme my na Slovensku. Uvedomil som si, že aj keď napríklad máme na Slovensku menšie platy, máme dokonca viacero lepších veci ako tam. Napríklad nemusím si zobrať státisícové pôžičky na to, aby som mohol ísť na vysokú školu.

Tento rok si okrem bakalárskeho stupňa dokončil aj Nexteria Leadership Academy. O čom to bolo?

Do Nexterie som nastúpil ešte v prvom ročníku na vysokej škole. Odporučila mi ho moja sestra. Išlo o 3-ročný seba rozvojový program, ktorý sa snaží dávať mladých aktívnych ľudí dokopy. V praxi to vyzeralo tak, že sme po večeroch mávali rôzne aktivity, ako napríklad workshopy, projekty vo firmách alebo diskusie s veľmi zaujímavými ľuďmi. Tiež sme museli uskutočniť vlastný projekt, ktorý bol akoby našimi „štátnicami“. Vďaka Nexterii som spoznal skvelú komunitu inšpiratívnych ľudí. Tento rok v júni som ho úspešne ukončil a musím povedať, že to stálo za to!

Aktuálne si v programe Spoločenstva Ladislava Hanusa. O čom to je a prečo si sa tam prihlásil?

Program Spoločenstva Ladislava Hanusa je jednoročný formačno-akademický program, kde sa venujeme filozofii, súčasným kultúrno-spoločenským otázkam a tomu ako môžu kresťania obohacovať kultúru a verejný život na Slovensku. Dôvod, prečo som sa prihlásil bol môj záujem prehĺbiť svoju vieru a formovať sa aj intelektuálne. K tomu rád diskutujem a čítam knihy. V programu máme texty napríklad od Tomáša Akvinského, Aristotela a mnoho ďalších. Tiež máme napísať esej. Týždenne čítame spravidla dva texty, o ktorých máme seminár vo forme diskusie.

Počas štúdií si bol na stáži v marketingovej firme. Prečo si myslíš, že je dobré počas štúdia na vysokej škole aj pracovať?

Prax je pre mňa dôležitá na získavanie pracovných skúseností. Chcem prepojiť teóriu, ktorú sa učím na škole s realitou. Zároveň, ak chcem byť finančne nezávislí od rodičov, potrebujem si na seba vedieť zarobiť peniaze. Úprimne, vyštudovať školu bez praxe mi ani nedáva zmysel. Vysoká škola nás má nie len naučiť vedomosti, ale hlavne nás ma naučiť to, ako ich máme uplatňovať v praxi.

Aké sú tvoje silné stránky a s ktorými sa najviac v živote boríš?

Som človek ktorý rád pracuje s ľuďmi a myslím si, že mojou silnou stránkou je komunikácia, práca s ľuďmi či prezentovanie. Rád rozbieham nové veci no s dokončovaním mám problém. Keby som mal otvoriť nové čipsy alebo dokončiť staré tak radšej otvorím nové a nechám troška v druhom balíku (smiech). Tiež mi unikajú vecí kvôli tomu, že som občas roztržitý.

Foto: Matúš so snúbenicou Monikou, zdroj: archív Matúš Čiernik

Kde sa vidíš o takých 5 rokov?

Vidím sa vo svojom bývaní so svojou budúcou pani manželkou, s ktorou sa čoskoro ožením. Veľmi sa na to tešíme, chodíme spolu 6 rokov a chceme náš vzťah posunúť ďalej. O päť rokov sa vidím možno nielen v roli manžela ale aj otca. Chcem, aby som aj o päť rokov bol k sebe stále úprimný a viedol život v súlade s mojimi hodnotami.

Čo by si odkázal mladým ľuďom?

Sám som mladý (smiech). Páčia sa mi slová, ktoré adresoval mladým známy kanadský profesor Jordan B. Peterson: „Neporovnávaj sa s ostatnými, lebo je veľká pravdepodobnosť, že nájdeš niekoho, kto je šikovnejší a to ťa môže frustrovať. Namiesto toho sa porovnávaj s tým, kým si bol včera. Ak si len o kúsok lepši za jeden deň, za rok z teba môže byť úplne iný človek.“ K tomu by som pridal to, čo hovorím sám sebe. Neboj sa byť aktívny a snaž sa robiť zmysluplné veci.

Foto: Stanislava Markovičová

Ďakujeme za rozhovor, prajeme ti veľa úspechov.

Rozhovor viedol a  spracoval:Lukáš Švaňa

20. január, 2020|