Po škole sa stala modrotlač jeho živobytím- Matej Rabada

Domov/Po škole sa stala modrotlač jeho živobytím- Matej Rabada

Po škole sa stala modrotlač jeho živobytím- Matej Rabada

Volá sa Matej Rabada, žije na Orave, kde sa narodil a kde má aj svoju dielňu na výrobu modrotlače. Touto technikou farbenia plátna sa začal zaoberať ako študent na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Začalo to bakalárskou prácou a technikou sa potom zaoberal počas celého magisterského štúdia. Štúdium ukončil diplomovou prácou, ktorej súčasťou bolo aj vytvorenie dielne na výrobu modrotlače v Párnici. Po škole sa stala modrotlač jeho živobytím.

Mohol by si prosím pre našich čitateľov objasniť čo je to modrotlač, ako sa robí a kde sa používa?

Poctivá modrotlač je typická svojím výrobným postupom, ktorý je časovo, ale aj technologicky náročný. Práve tento niekoľkostoročný postup bol v novembri 2018 zapísaný aj do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. A ako sa teda poctivá modrotlač vyrába? Začíname bielym plátnom z prírodného vlákna. Zväčša je to bavlna, alebo ľan. Biele plátno vzdorujeme špeciálnou zmesou zvanou pap, ktorého zloženie je tajomstvom každého farbiara. Pap niekoľko dní zreje a následne sa plátno ponára do roztoku tzv kypy. Tu získa modrotlač svoje typické tmavomodré sfarbenie vďaka modrému farbivu, indigu. Po farbení plátno vyperieme v kyslej vode, kde sa odstráni pap, ktorým sme na začiatku vzorovali plátno. Objaví sa nám tak biely vzor na modrej ploche, pretože pap počas farbenia chráni plátno v miestach vzoru pred zafarbením.

Ako si sa dostal ty, k výrobe modrotlače a čo ťa na tom baví?

Na modrotlači ma zaujala samotná technológia, jej náročnosť. V roku 2012, keď som sa o modrotlač začal zaujímať neexistovala na Slovensku žiadna dielňa, ktorá by ju produkovala. Po niekoľkých mesiacoch teoretickej prípravy a ďalších mesiacoch experimentovania som pochopil prečo. Táto technika je náročná na čas, na výrobné priestory, samotná teória je viac menej zbytočná, pretože v praxi to funguje inak a je to hlavne o skúsenostiach. Modrotlači sa venujem sedem rokov a stále sa len učím. To je to úžasné a frustrujúce zároveň.

Foto: výrobky z dielne Mateja Rabadu; zdroj: archív Modrotlač Matej Rabada

 Čím sa líši tvoja dnešná výroba modrotlače od tej čo bola pred pred dvesto rokmi?

Vo svojej podstate takmer ničím. Postupy sa musím dodržiavať, pokiaľ to chcem nazývať modrotlačou. Akurát pap nenanášam pomocou drevených modrotlačových foriem. Jednak žiadne nemám, keďže som toto remeslo po nikom nezdedil, ale hlavne pre mňa ako textilného dizajnéra je to obmedzujúce. Pap teda nanášam inou technikou ručnej tlače, ktorá mi dáva voľnosť pri navrhovaní vzorov. Ale z nudy si občas vyrezávam svoju formu. Raz ju možno aj dokončím, ale nie som rezbár, takže výroba modrotlače je priorita.

Odkiaľ čerpáš inšpiráciu pre svoju tvorbu?

Aj v tomto som na tom podobne ako v minulosti, pretože inšpiráciu čerpám v prírode. Rozdiel je však v štylizácii prvkov a celkovom výzore dezénov. Tam sa riadim aktuálnymi trendami.

Pre teba je folklór dôležitý a je každodennou súčasťou tvojej práce. Ako si sa k nemu dostal a prečo by mal byť podľa teba folklór dôležitý pre mladých ľudí?

Pojmom folklór sa dnes dosť plytvá a často sa doslova zneužíva, pretože dnes je to in. Ja to beriem tak, že svoju tvorbu obohacujem o jedinečné historické remeslo a poctivú ručnú prácu. Napriek tomu, že je to náročné snažím sa techniku modrotlače udržať pri živote, aby znovu nezanikla. Nesnažím sa kopírovať modrotlač spred sto či dvesto rokov, robím ju podľa seba. Ale samozrejme s dodržiavaním tradičných postupov.

Prečo si si pre svoju dielňu vybral Párnicu?

V Párnici som našiel ústretovosť v mojom snažení o oživenie výroby modrotlače. A k obci ma tiež viažu korene.

Foto: výrobky z dielne Mateja Rabadu; zdroj: archív Modrotlač Matej Rabada

Približne pred rokom si sa oženil. Ako sa zmenil tvoj život odvtedy?

Nijako výrazne. S manželkou sme spolu zhodou okolností skoro toľko, čo sa venujem výrobe modrotlače. Takže sme dlhodobo zohratá dvojka.

S manželkou pracujete spolu ak sa nemýlim. Aký to má vplyv na váš vzťah?

Manželka Veronika navrhuje autorské odevné kolekcie z našej modrotlače. Čo si navrhne musí aj realizovať a na starosti má aj návrhy a výrobu ostatných produktov v našej ponuke. Ja mám zase na starosti navrhovanie vzorov a samotnú výrobu modrotlače. Ku firme samozrejme patria aj iné veci, ako komunikácia so zákazníkmi, nákup materiálu, balenie a odosielanie objednávok či spravovanie sociálnych sietí. Tam si úlohy rozdeľujeme podľa toho, kto čo stíha. Aspoň sa máme o čom rozprávať (smiech) My modrotlačou žijeme, neoddeľujeme ju od súkromného života, je našou súčasťou už niekoľko rokov. Ale vo „voľnom čase“ premýšľame skorej nad novými návrhmi a tie menej príjemné záležitosti nerozoberáme.

Aké sú tvoje silné stránky a s ktorými najviac bojuješ? 

Tak to je jednoduché. Na obidve otázky mám jednu odpoveď. Tvrdohlavosť (úsmev) Na jednej strane mi pomohla dostať sa s modrotlačou a značkou do štádia v akom je dnes. Na druhej strane si nenechám od nikoho poradiť. Radšej veci zbabrem po svojom, ako keby som to zbabral podľa niekoho iného. Aspoň sa potom nemám na koho vyhovoriť a nadávať môžem akurát sebe (smiech). Ale vďaka svojím chybám sa učí a viem sa posúvať vpred.

Čo by si odkázal mladým ľuďom?

Aby šli za svojím cieľom, možno aj tvrdohlavo ako ja. Ak tomu veria, nech sa nedajú odradiť. Dôležité však je, aby nehľadali vo svojom snažení skratky. Tie raz každého dobehnú a cestu za cieľom neraz skomplikujú a niekedy aj ukončia.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme ešte veľa úspechov. 

Ak by ste chceli inšpiráciu na rozprávku pre vaše deti alebo mladších súrodencov, projekt Svetlo pod perinou spracoval o Matejovi Rabadovi a jeho dielni rozprávku, ktorú nájdete tu: https://svetlopodperinou.sk/matej-rabada-chlapec-ktory-mal-modro-biele-srdce/

Link na stránku: https://modrotlacmr.sk/

Link na intagram: https://www.instagram.com/modrotlacmr/

 Spracoval:Lukáš Švaňa

Foto: výroba modrotlače; zdroj: instagram @modrotlacmr

2. január, 2020|