Volá sa Dominik Porvažník a pochádza z Košíc. V rokoch 2018/2019 bol mládežníckym delegátom SR pri OSN. V Košiciach navštevoval bilingválne gymnázium.  Následne študoval medzinárodné vzťahy v Brne na Masarykovej univerzite. Dnes žije s manželkou v Bratislave.  Aktuálne pracuje v Slovenskom inštitúte mládeže – IUVENTA, kde sa venuje politike mládeže a Agende 2030. 

Ako si spomínaš na svoje stredoškolské časy?

Na strednej škole som sa prioritne venoval humanitným predmetom. Veľmi sa mi páčil dejepis a náuka o spoločnosti. Na tieto predmety sa ale kládol väčší dôraz až pri voliteľných seminároch, čiže dva tri roky pred maturitou. Pamätám si to taktiež ako časť života, ktorú som vo veľkej miere strávil na atletickom štadióne. Tam som sa venoval šprintom a jednotlivým atletickým disciplínam. Bolo to obdobie, kedy som mal čas na rozvoj ducha, intelektu ale aj fyzickej kondície.

Mal si aj nejaké víťazstvá v atletike?

Myslím, že poctivé tréningy priniesli časom svoje ovocie. Atletické súťaže sú delené na západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské kolá. Niekoľkokrát som sa umiestnil na stupni víťazov v rámci východného Slovenska a podobne sa mi podarilo na stredoškolských majstrovstvách SR v atletike umiestniť na treťom mieste v behu na 400 metrov.

Väčšina mladých nastúpi na gymnázium resp. na strednú keď má pätnásť. Ty si chodil na osemročné gymnázium. Vedel si už ty v pätnástich čomu sa chceš venovať?

Už zo začiatku ma zaujímali humanitné vedy.  Vedel som, že to bude buď právo alebo niektorá z oblastí úzko previazaná s verejným dianím a politikou. Takže tým smerom som sa orientoval.

Spomínaš si na nejakú akciu/podujatie ktoré vtedy zmenilo výrazne tvoje smerovanie?

Vnímam to skôr ako prirodzený vývoj. Postupne som sa formoval, robil to čo ma zaujímalo a bavilo. Snažil som sa ísť do hĺbky a následne sa to vykryštalizovalo na právo alebo zahraničnú politiku.

Prečo si sa rozhodol študovať medzinárodné vzťahy a európsku politiku v Čechách na Masarykovej univerzite v Brne?

Pamätám si, že som nevedel na ktorú vysokú školu ísť a z triedy som si podal asi najviac prihlášok na vysoké školy. Už vtedy, boli české univerzity vychýrené v našom regióne ale známe aj celosvetovo. Takže tá kvalita a renomé boli tými faktormi. Potom, ako som sa na Masarykovu univerzitu dostal, sa mi to aj potvrdilo.

Ktoré sú tie benefity Masarykovej univerzity v odbore, ktorý si tam študoval?

Mali sme tam aj hosťujúcich profesorov, ktorí pôsobili na Oxforde alebo Harvarde. Jeden z nich sa vyjadril, že ani na niektorých z najlepších univerzít sveta nie sú tak do detailov prebrané teórie medzinárodných vzťahov a medzinárodná bezpečnosť ako na našej fakulte. Nesmierne prínosným bolo zameranie štúdia na diskusiu, písanie esejí, reflektovanie zadanej literatúry a hľadanie odpovedí na novodobé otázky zahraničnej politiky. Veľmi oceňujem aj dôraz na  praktickú aplikáciu znalostí a podporu študentov, aby išli na stáže a zahraničné pobyty. Dobré bolo, že povinne voliteľné predmety ste si mohli vyplniť aj na stáži, ktorá bola relevantná pre váš odbor. Čo mňa veľmi tešilo, bol kolektív katedry, ktorý nebol zaťažený minulým režimom. Bola to relatívne mladá katedra, ktorá na sebe tvrdo pracovala. Milo ma prekvapovalo, ako veľmi bola ochotná k zmenám s cieľom dosahovania lepšej kvality výuky. Stále si vyžadovali zmeny systému k lepšiemu. Neustále nás motivovali k tomu, aby sme im vyplňovali spätnú väzbu za jednotlivé predmety ale aj celkovo. Vďaka tomu sa metódy a obsah menili tak, aby reflektovali aktuálnu situáciu, trendy vo svete ale aj potreby študentov.

Využil si programy štúdia v zahraničí. Ktoré?

Bol to Erasmus, cez ktorý som bol v Taliansku na Boloňskej univerzite. Potom to bola bilaterálna dohoda medzi fakultou, kde som študoval a partnerskou univerzitou v Spojených štátoch.

Boloňská univerzita je najstaršia univerzita na svete. Bolo tu históriu takpovediac cítiť? A čo si si odniesol odtiaľ? 

Veľmi ma zaujali profesori a to, že som sa ako bakalár mohol prihlásiť na magisterské predmety, ktoré tam vyučovali. Výhodou bola špecializácia lebo ten program sa zameriaval na medzinárodné vzťahy strednej a východnej Európy. Zaujalo ma, že profesori boli ako z akademickej oblasti, tak z praktickej napr. bývalí diplomati. Takže vedeli veľmi dobre prepájať vyučovanú teóriu s praxou a s ich osobnými skúsenosťami. Druhou vecou, čo sa mi páčilo, bol spôsob ako nám vysvetľoval profesor na predmete zahraničnej politiky vzájomnú prepojenosť jednotlivých svetových udalostí. Snažil sa nás dostať von z euro-centrického vnímania našich dejín. Viedol nás k tomu, aby sme vnímali celý svet v jeho komplexnosti. Dôraz sa kládol na logické prepájanie svetového diania a jednotlivých udalostí.

V U.S.A. si študoval na univerzite Missouri. Učil si sa vo Washingtone D.C. Čím bolo štúdium v U.S.A. iné od európskych univerzít?

V U.S.A. som bol približne pol roka a mal som to spojené so stážou. Škola prebiehala vo večerných hodinách, predmetov nebolo veľa ale jeden trval aj tri hodiny. Opäť bolo veľmi dobré, že profesor bol nielen akademik ale aj odborník z praxe. Páčilo sa mi, že to nebola frontálna výuka, profesor bol skôr facilitátorom diskusie. My sme si naštudovali literatúru a následne spolu uvažovali nad súčasnými výzvami zahraničnej politiky. Zaujímavé bolo, že u nich to nie je tak bežné ako u nás, že človek ide z bakalárskeho štúdia priamo na magisterské štúdium.  Medzi spolužiakmi boli často ľudia, čo sa rozhodli po rokoch praxe pre štúdium. Moji spolužiaci boli často skúsení profesionáli v niektorej z oblastí, ktorí mali tridsať a viac rokov. Pochádzali z rôznych sektorov od súkromného cez verejný až po mimovládny, prípadne medzi nimi boli aj bývalí vojaci. Konečný výsledok bol v tom, že nás neobohacoval svojimi poznatkami a skúsenosťami len profesor ale aj študenti navzájom. Každý z nás sa mohol od toho druhého niečo naučiť. Jedna vec je, keď študujete medzinárodné vzťahy a bezpečnosť bez toho, aby ste mali reálnu skúsenosť z daného prostredia a iná, keď niekto strávil 15 rokov ako vojak na misii a má k tomu niečo povedať ako dané teórie reálne fungovali či pomáhali.

V U.S.A. je platené školstvo. Ako to bolo finančne? Platila to univerzita?

Áno, vysielajúca univerzita mi poskytla štipendium. Keďže sú ale životné náklady vo Washingtone, D.C. oveľa vyššie, bolo potrebné mať našporené aj isté financie.

Foto: Dominik v OSN s kolegami; zdroj: archív D.Porvažník

 

Bol si slovenským mládežníckym delegátom OSN pre roky 2018/2019. Čo tvoja práca zahrňovala?

Táto pozícia sa na Slovensku obnovila po piatich rokoch, aj vďaka iniciatíve pána riaditeľa Ivana Hromadu na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR. Bol som prvý, kto bol po tých piatich rokoch zvolený za delegáta. Z toho dôvodu, že to bolo po piatich rokoch a bol to akoby pilotný ročník, nemalo to zadefinovanú detailnú štruktúru a mal som vďaka tomu istú flexibilitu. Takže v popise mojej práce bolo uvedené, že mám zvyšovať povedomie o OSN, o ľudských právach a ich napĺňaní, o možnostiach participácie mládeže a mať prejav v OSN v New Yorku. Mne osobne to ale nestačilo a preto som sa hlásil s agendou, že kebyže som tú pozíciu dostal, chcel by som so svojimi workshopmi o Agende 2030 a kritickom myslení prostredníctvom organizácie Zvol si info, navštíviť každý kraj na Slovensku. Cieľom bolo, aby som mohol nielen prispieť k zlepšeniu mediálnej gramotnosti mnohých ľudí, ale taktiež aby mladí ľudia zo všetkých krajov Slovenska sa mohli dozvedieť o OSN, o tejto možnosti byť mládežníckym delegátom SR pri OSN a o cieľoch udržateľného rozvoja.

Čo bolo na tom najťažšie?

Neviem, či to bolo najťažšie, ale keď sa na to takto spätne pozerám, tak asi ten time- management. Pripravoval som sa na štátnice, písal som diplomovú prácu, mal som niekoľko pracovných ciest do zahraničia a workshopov na Slovensku, zároveň sme so snúbenicou pripravovali svadbu a postupne som si zháňal prácu ako takú. Nebolo najľahšie zosúladiť niekoľko odlišných vecí. Koniec študijného života, začiatok pracovného života, začiatok manželského života atď. Bola to pre mňa istá výzva ale vďaka Bohu to dobre dopadlo.

Komu by si to odporučil?

Myslím, že každému kto má záujem spoznať bližšie ako funguje svetové dianie a chce mu lepšie rozumieť. A každému, kto už má nejakú víziu toho, ako by sa mohlo niečo na Slovensku v (nielen) v oblasti mládeže a vo svete zlepšiť  a chcel by k tomu aj iných inšpirovať a motivovať a svojou mierou prispieť.

Bolo to finančne náročné?

Tento program je na Slovensku nastavený tak, že ho má na starosti Asociácia krajských rád mládeže v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí. Ministerstvo školstva prideľuje dotácie prostredníctvom dotačných  programov organizáciám venujúcich sa práci s mládežou. Jeden z dotačných programov, konkrétne HLAS, je program, ktorý podporuje organizácie zastupujúce mladých ľudí, participáciu a angažovanie sa mladých ľudí a z neho sa financuje aj táto aktivita. AKRAM dostal teda grant na svoju činnosť v práci s mládežou a časť z neho je vydelená na program mládežníckeho delegáta SR pri OSN. Z tohto rozpočtu boli uhradené letenky do New Yorku a aj moje cesty na workshopy po Slovensku. Osobne mi pri organizovaní workshopov v regiónoch nesmierne pomohla práve IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže. Program mládežníckeho delegáta, ako taký je teda dobrovoľný, nie je platený ale zároveň úkony súvisiace s výkonom mandátu sú hradené. V New Yorku som mal napríklad ubytovanie poskytnuté zo strany Stálej misie SR pri OSN. 

Kde si v rámci svojej funkcie všade bol?

V New Yorku som bol dvakrát. Potom som cestoval po Slovensku, keďže myšlienka programu delegáta spočíva aj v tom, že delegát by mal navštíviť OSN v New Yorku a následne cestovať a šíriť o ňom a momentálne o Agende 2030 povedomie hlavne v krajine, z ktorej pochádza. Okrem toho som bol v Českej Republike, v Maďarsku, v Nemecku a v Rakúsku. 

Koľko jazykov ovládaš a ako sa dali využiť počas tvojej funkcie?

Na veľmi dobrej úrovni sú to tri cudzie jazyky. Myslím si, že každý z nás sa poteší keď niekto zo zahraničia rozpráva jeho jazykom a vie sa dohovoriť. Človek sa tak vie jednoduchšie porozprávať s ďalšími ľuďmi na rôzne témy, či už je to v oblasti politickej, kultúrnej alebo osobnej. Jednoducho náš materinský jazyk je pre nás ten najprirodzenejší. V dnešnej dobe má titul už pomaly každý a okrem stáži je jazyk jedna z kompetencií, ktorá vám môže pomôcť sa lepšie uplatniť v živote.

Aké sú to konkrétne jazyky?

Je to angličtina, taliančina a francúzština.

V Brne si skončil magisterské štúdium. Prečo si sa rozhodol vrátiť sa na Slovensko.

Počas toho ako som bolo delegátom v OSN ma veľmi oslovilo, že človek v relatívne mladom veku mohol vidieť do mnohých vecí, mohol k nim prispieť, či prípadne sa k nim vyjadrovať. Keď som zastával túto pozíciu, tak som úzko spolupracoval s IUVENTOU – Slovenským inštitútom mládeže, ktorý sa práve začínal viac a viac venovať Agende 2030, ktorú som riešil ako mládežnícky delegát. Akurát, keď som dokončil svoje štúdium, tak vydali výzvu na pracovnú pozíciu, ktorá sa týkala Agendy 2030. Dlho som neváhal a prihlásil som sa, keďže nie často sa vyskytne príležitosť, že môžete plynule po škole pracovať v tej oblasti, ktorej ste sa venovali. Bol som veľmi rád, že som sa mohol stať súčasťou zapáleného tímu ľudí, ktorí sa venujú práci s mládežou, neformálnemu vzdelávaniu ale aj tvorbe legislatívy a strategických dokumentov v oblastiach, ktorými sa zaoberám.

Pracoval si na ministerstve zahraničných vecí. Ľudia majú o práci na ministerstve často prehnané predstavy. Čo si tam robil ty a ako sa ti tam páčilo?

Bol som asistentom tajomníka na sekcii európskych záležitostí pred a počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Táto sekcia, sa odborne venuje Európskej únii,  jej jednotlivým politikám a taktiež krajinám, ktoré sú členmi EÚ a EHP. Zároveň som bol zastupujúcim tajomníkom v prípade jeho neprítomnosti. Obnášalo to to, že som pomáhal našej pani generálnej riaditeľke koordinovať agendu počas predsedníctva. Spolupodieľal som sa na príprave stretnutí a podujatí ako aj podkladov na jej zahraničné a domáce pracovné cesty. Bolo to veľmi zaujímavé nakoľko Slovensko prvýkrát predsedalo Rade EÚ a ja som mal možnosť byť dosť blízko pri tom, kde to prebiehalo.

Takisto si pracoval v Kancelárií prezidenta SR. Čo si tam robil?

V Kancelárii prezidenta SR som  bol na odbore vnútornej politiky. S kolegami som pripravoval podklady pre prezidenta, ktoré sa týkali jeho návštev alebo prijatí v rámci SR.  Zároveň sme sa podieľali na  príprave prejavov. Na krátke obdobie som vypomáhal aj na odbore zahraničnej politiky, čo si vyžadovalo napríklad aj prípravu podkladov na zahraničné pracovné cesty.

Stretol si sa s prezidentom?

Áno, stretol som sa s ním počas stáže viackrát.

Foto: Dominik s kolegami z kancelárie prezidenta spoločne s prezidentom SR;  zdroj: archív D.Porvažník

 Dnes pracuješ v Iuvente – Slovenskom inštitúte mládeže. Mohol by si to vysvetliť čo je čo je to za organizáciu a aká je náplň tvojej práce?

IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže, je priamo riadená organizácia Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) a venuje sa prioritne trom hlavným oblastiam: Predmetovým olympiádam a postupovým súťažiam, následne podpore práce s mládežou a Iuventa je taktiež sídlom národnej agentúry Erasmus+ pre mládež a šport, to znamená podpora programov Erasmus, Európskeho zboru solidarity a práce s mládežou hlavne na medzinárodnej báze. Osobne pracujem na odbore podpory práce s mládežou. Na tomto odbore administrujeme grantové programy MŠVVaŠ SR, poskytujeme vzdelávacie, metodické a informačné aktivity pre rôzne cieľové skupiny, a zároveň sa podieľame na spoluvytváraní a implementácii politiky mládeže na Slovensku. Jednou z oblastí je napríklad aj podpora poskytovania neformálneho vzdelávania, ktoré umožňuje mladým ľuďom nadobudnúť ďalšie kompetencie, ktoré im pomôžu uplatniť sa v reálnom živote. Osobne sa podieľam na rozvoji medzinárodnej spolupráce, podpore medzisektorovej a medzirezortnej spolupráce v práci s mládežou, uznávaní prínosov neformálneho vzdelávania ale aj podpore globálneho vzdelávania a zvyšovaniu povedomia o Agende 2030.

Foto: Dominik vedie workshop; zdroj: archív D.Porvažník

Kde okrem toho pracuješ rsp. čomu sa ešte venuješ?

Venujem sa viacerým iniciatívam. Jednou z nich je slovenský startup, ktorý sa zaoberá udržateľnosťou v rámci firiem. Volá sa Smarthead.  Je to jedna z oblastí, kde sa snažím propagovať princípy Agendy 2030. Je to online platforma ktorá chce motivovať firmy ku korporátnej udržateľnosti – aby aktivity firiem, brali ohľad na životné prostredie, svojich zamestnancov, dodávateľov ale aj okolie v ktorom pôsobia a snažili sa minimalizovať negatívne dopady svojho konania a maximalizovať tie pozitívne. Druhá aktivita je Svetové ekonomické fórum, ktoré má lokálne komunity (Global Shapers Community hubs) vo viacerých štátoch pozostávajúcich z aktívnych občanov. Nedávno som bol zvolený za vicekurátora (viceprezidenta) práve v Global Shapers Community Bratislava Hub. Snažíme sa uskutočňovať podujatia zamerané na udržateľnosť ale aj na mentálne zdravie, lebo je to problém, s ktorým sa potýkajú mnohí mladí ľudia. Treťou je už spomínaná organizácia Zvol si info, kde sa venujem prednáškam a workshopom zameraným na zvyšovanie mediálnej gramotnosti a odolnosti voči falošným správam a hoaxom.

Prednedávnom si sa oženil. Prečo ste sa tak rozhodli? Nehovoril vám niekto, že je to príliš skoro?

Môže to vyvolávať dojem, že to je v pomerne mladom veku, ale keď sa na to pozrieme historicky, že kedy vstupovali mladí ľudia do manželstva, tak to vôbec nie je podľa mňa tak skoro. Vnímal som, že vzhľadom na to, že sme mali dlhodobý vzťah, dobre sme sa poznali, obaja sme mali už po vysokej škole, tak že by sme mali obaja postúpiť o tú úroveň vyššie do zväzku manželského, ktorý ten vzťah nielen potvrdí ale aj upevní.

Viem, že si veriaci človek. Zvládaš toho veľmi veľa. V dnešnej dobe sa často ponáhľame. A mnohí veriaci takpovediac nemajú čas na Boha. Ako to, že ty to zvládneš?

Osobne vnímam, že keď sa chcete stretnúť s niekým, s kamarátom, partnerom alebo priateľkou musíte sa dohodnúť na mieste a nájsť si čas. Verím ale, že Boh je stále pri nás pripravení nám načúvať a pomáhať. To znamená, že to môže byť o niečo ľahšie. Spolu môžete komunikovať, aj keď idete v električke alebo máte chvíľku pri pití rannej kávy. Modlitba môže byť neustála, nie je len o tom, že si musím vyhradiť špeciálny čas. Samozrejme ale, že je vynikajúce, keď si človek vie určiť čas len na Boha. Človek je viacrozmerná bytosť. Tak ako sa potrebujete rozvíjať fyzicky, športovať a zdravo sa stravovať. Tak isto sa potrebuje vzdelávať a prehlbovať svoj intelekt. Zároveň máte ako človek aj city a dušu, ktorú potrebujete tiež rozvíjať, ak nechcete aby chradla. Takže dobrou voľbou je, si tak isto ako keď sa chce človek udržať vo fyzickej kondícii a vydelí si zo svojho dňa čas na šport, tak si ho vydeliť aj na duchovnú oblasť (nehovoriac o tom, že všetky tieto tri zložky sú prepojené).

Foto: Dominik v OSN; zdroj: archív D.Porvažník

 Čo by si odkázal mladým ľuďom?

Chcel by som všetkým mladým ľuďom odkázať, aby nepochybovali, že v relatívne skorom veku môžu mať aj malé skutky veľký dopad. Aby si uvedomili, že každodenné malé rozhodnutia, ktoré sa môžu zdať, že sú len kvapkou v mori, tak oni vlastne tvoria to more, respektíve ten svet a to ako ten svet vyzerá. Takže nepodceňujte to, čo robíte. A ak ste možno „len“ pätnásťročný alebo mladší, tak to čo robíte má svoj zmysel a význam a ak vás na Instagrame sleduje len jeden človek, tak už ste influencer, preto vnímajte zodpovednosť, ktorú máte za tento svet. Nebojte sa ísť do sveta nabrať veľa skúseností, no zároveň sa vrátiť a snažiť sa zlepšiť situáciu a nabrané skúsenosti odovzdávať krajine, kde ste vyrástli, aby sa tu ľuďom žilo lepšie. Je výborné a obdivuhodné, keď sa stanete odborníkmi v zahraničí ale snažte sa aj vrátiť alebo aspoň nestratiť kontakt so Slovenskom a pomáhať mu aspoň sprostredkovane. Nie je nič krajšie, keď sa môže človek vrátiť a prispieť vlastnou štipkou k budovaniu svojej krajiny. A presne k tomu vás povzbudzujem.

Ďakujeme za rozhovor, prajeme ti veľa úspechov.

Rozhovor viedol a  spracoval: Lukáš Švaňa