Nebojte sa… odkazuje mladým ľuďom Petra Pauerová

Domov/Nebojte sa… odkazuje mladým ľuďom Petra Pauerová

Nebojte sa… odkazuje mladým ľuďom Petra Pauerová

Predstavíš sa prosím našim čitateľom?

Ahojte! Volám sa Petra Pauerová mám 23 rokov, som z Nitry a momentálne tu aj opäť žijem (na strednej som bola v Poprade, tak mám už za sebou aj návrat domov ). Som študentkou 3. Ročníka na UKF, milujem zbieranie zaujímavých faktov a nemám rada romantické filmy, toľko pár faktov o mne.

Počas strednej sa ti pošťastilo študovať v Spojenom kráľovstve.  Ako si sa tam dostala a ako to prebiehalo?

Študovala som na bilingválnom gymnázium v Poprade, ktoré nás podporovalo v tom, aby sme vycestovali na takéhoto študijne pobyty. Vždy ma to lákalo vyskúšať, tak som raz túto debatu otvorila doma, či by to bolo možné. Po dohode s rodičmi, že to vieme aj finančne zvládnuť, som si cez agentúru, s ktorou som už bola aj na letnom jazykovom pobyte našla možnosť štúdia v Anglicku na strednej škole. Prešla som jazykovým testom, škola na Slovensku mi vypísala profil žiaka, ja som vypísala svoj profil – všetky tieto informácie boli potrebné aby došlo k správnemu zaradeniu na školu a nájdenie host family (hosťovskej rodiny), u ktorej som mala stráviť rok. Reálne všetko prebehlo hladko a doteraz si pamätám ako som mala prvý Skype s mojou host mom, ktorej som na začiatku skoro nič nerozumela, keďže hovorila dialektom, na ktorý som nebola zvyknutá. V tom čase som navštevovala Morecambe Community High School, absolvovala som britské A levels z anglickej literatúry, biológie, dejepisu, matematiky a obecných štúdií (nie čo ako naša občianska), zažila kopec zaujímavých učiteľov, ale hlavne skúsila som iný typ školského systému čo mi dala nové pohľady na to, ako môže školstvo fungovať. Po 6 rokoch od môjho študijného pobytu môžem stále povedať, že to bolo správne rozhodnutie, a že stále mám druhú rodinu v Anglicku, s ktorou som stále v kontakte a každý rok sa vraciam za ňou na návštevu

  Petra počas vedenia workshopu; Zdroj: archív P.Pauerová

Ako si sa rozhodla študovať Russian language in intercultural and business communication?

Ja som nerozhodla študovať Russian language in intercultural and business communication, ale Russian language in intercultural and business communication – Eurasian Studies, čiže medziodborové štúdium. Po pravde, u mňa je samotný výber vysokej školy zaujímavý príbeh. Pôvodne som v Prahe študovala odbor Forenznú analýzu, ale keď sa človek počas prednášky organickej chémie pristihne, že namiesto čítania si o OH skupine si číta články o medzinárodných vzťahoch, tak je čas si pripustiť, že to asi nie je správna škola. Ja som sa spamätala neskoro, väčšina škôl mala už po termíne na zaslanie prihlášok, takže stále predo mnou otázka, či sa idem rok trápiť ďalej na odbore, ktorý ma nebaví, alebo si nájde prácu a prihlásim sa znova rok. V jeden večer som mala pred sebou otvorený portál na pracovné ponuky a portál, kde sú spísané odbory na vysokých školách, zrazu sa mi ukázalo že UKF má predĺžený termín na podanie prihlášky na odbor, ktorý teraz študujem. Pre mňa to bolo znamenie z neba a to doslovne, vždy som sa chcela naučiť rusky, lebo som chcela vedieť aj nejaký „protipólny“ jazyk k angličtine plus tento odbor pokrýval aj môj záujem o medzinárodné dianie. Tak som doplakala nad rozliatym mliekom, v nasledujúci deň ráno som si vyplnila prihlášku, zašla na poštu a zaslala prihlášku. Doteraz som presvedčená, že to bolo najlepšie rozhodnutie aké som mohla spraviť a rozhodne ho neľutujem, i keď mnoho ľudí v mojom okolí bolo šokovaných, že sa z Prahy vraciam domov a idem študovať niečo úplne iné.

Ktoré jazyky ovládaš a čo by si odporučila mladým ohľadom štúdia jazykov?

Chodila som anglické bilingválne gymnázium, takže angličtinu beriem ako svoj druhý materský jazyk. Druhým je samozrejme ruština a tretím je španielčina, v ktorej dosť rozumiem, ale veľa toho nenahovorím, keďže mi chýba tréning v rozprávaní tak sa trošku hanbím v nej rozprávať.

Prečo si sa rozhodla stať slovenskou mládežníckou delegátkou OSN?

V rámci štúdia musíme absolvovať prax a chcela som praxovať v prostredí, ktoré je podnetné, niečo ma naučí, ukáže mi nové pohľady na dianie okolo nás, taktiež som už predtým fungovala ako dobrovoľník v študentskej organizácii AIESEC, ktorá svojou činnosťou prispieva k naplnenie Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré boli vytvorené OSN ako súčasť Agendy 2030. Tým pádom, keď mi jedna z mojich vyučujúcich povedala o možnosti takej stáže som ani na chvíľku nezaváhala, keďže išlo v mojom prípade o „perfect match“ medzi mojimi záujmami a tým, čo som od stáže očakávala.


Petra na diskusií o Cieľoch udržateľného rozvoja; Zdroj: archív P.Pauerová

Aká je tvoja agenda, ktorej sa venuješ ako mládežnícka delegátka?

V prvom rade sú to samotné Ciele udržateľného rozvoja (SDGs), ktoré predstavujú 17 celosvetovo problematických oblastí pre naše nažívanie na planéte, nájdu sa tam ciele na odstránenie extrémnej chudoby, dosiahnutie rodovej rovnosti, zabezpečenie rovných podmienok pre každého, ale aj ochrana prírody alebo dosiahnutie mieru, spravodlivosť a silné inštitúcie. Druhou témou, alebo časťou mojej agendy je kritické myslenia, viem, že tá téma sa môže zdať už „otrepaná“, avšak sa stále ukazuje ako vysoko aktuálna, veľmi dobre to ukazuje aj súčasná situácia, v ktorej je potrebné sa kriticky zamyslieť napríklad nad obsahom článkov, ktoré čítame. V rámci tohto, som veľmi rada, že pri príprave tejto druhej časti mi pomohla Slovenská debatná asociácia, ktorá má vypracovanú zaujímavú metodiku zameranú na kritické myslenie.

Ako to zvládaš popri univerzite a čo je na tom najťažšie?

Momentálne som v treťom ročníku, takže najväčší problém pre mňa osobne bol/je v skrížení si harmonogramu delegátky a písanie bakalárskej práce, keďže ma moja škola aj prax/práca delegátky baví, tak to chcem mať čo najlepšie spravené. Na druhej strane čo sa týka školy, tak som sa dohodla s profesormi na tom, že ako budem navštevovať školu a dohodli sme sa ako budem odovzdávať jednotlivé práce a podobne.

Ty rada cestuješ. Ktorá z tvojich ciest ťa zatiaľ najviac naučila a čo si si z nej odniesla?

Veľa o mne samej ma naučil môj pobyt v Anglicku, ale všeobecne cesta, ktorá ma najviac naučila bol môj pobyt v Bielorusku, kde som v rámci jedného projektu bola ako lektorka angličtiny. Bielorusko je veľmi špecifická krajina a bolo zaujímavé dostať informácie o tejto krajine z prvej ruky, na druhej strane sa potvrdilo to, že decká sú všade rovnakého a nie je rozdiel medzi dušičkou 8 ročného dievčaťa v Minsku a dušičkou 8 ročného dievčaťa v Nitre.

Videl som na tvojom instagrame, že si zvládla prečítať aj 5 kníh za mesiac. Vedela by si nám poradiť ako si nájsť čas a ako efektívne čítať?

Pre mňa je čítanie relax – možnosť uniknúť z reality, lebo ako si videl, väčšina bola beletria od špionážneho po ľúbostný román. Veľa cestujem, takže pre mňa cesta vlakom znamená časť na knížku. Takého čítanie je primárne pre zábavu, efektívne čítanie by som skôr zaradila do potrieb spojených s nejakým štúdiom, alebo pracovnou/vedeckou činnosťou, v tom prípade by som radila čítať na základe toho čomu sa človek práve venuje, aby nevznikol miš maš v získaných informáciách.


Petra ako hosť diskusie; Zdroj: archív P.Pauerová

Aké sú tvoje silné stránky a s ktorými bojuješ?

Za svoju silnú stránku považujem to, že som pracant, keď sa do niečoho pustím, chcem aby to bolo poriadne, aby som s výsledkom bola spokojná s čím je spojená moja zvedavosť, keď na niečom pracujem chcem o tom vedieť čo najviac, poznať viaceré pohľady na problematiku a podobne. Mojou slabinou je time management, na ktorom neustále pracujem, ale niekedy je to boj skrotiť diár.

V dnešnej spoločnosti sa stále objavuje tlak na ženy a ich rolu v spoločnosti. Ženy sú často vystavované otázke:,, kedy sa už vydajú a pôjdu na materskú?“ Myslíš si, že sú tieto otázky na mieste a poprípade či si sa ty už stretla s podobnou otázkou?

Úprimne si myslím, že táto debata sa posunula do nezdravej roviny aj medzi ženami, veľmi nadnesene povedané workoholičky do určitej miery opovrhujú matkami a na druhej strane matky sa tou istou optikou pozerajú na workoholičky, chýba tam rešpekt jednej skupiny voči druhej. V širšom kontexte si myslím, že je to čisto na rozhodnutí ženy, kedy sa cíti byť pripravená na materstvo a je na čase začať rešpektovať rozhodnutie žien, ale aj mužov, ktorí sa rozhodli nemať deti. Osobne nevidím nič zlé na vedení rozhovoru medi známymi o tom, kedy kto plánuje mať deti, ale rozhodne by to nemala byť otázka determinujúca postavenie žien v spoločnosti. Ja som sa ešte priamo s takouto otázkou nestretla, ešte asi nespadám do vekovej skupiny, ktorej sa to pýtajú, ale som vždy tá čo sekne takýto typ rozhovoru na mieste, kde sa to nehodí.

Kto je tvoj vzor?

Nemám jeden konkrétny vzor, ale skôr pre rôzne vlastnosti mám ako vzor niekoho iného. Napríklad medzi spisovateľkami obdivujem prefíkanosť písania u Margaret Atwood, v rámci informovania o humanitárnej práci obdivujem Tomáša Šebeka z Lekárov bez hraníc a tak ďalej.

Teraz mám jednu trošku bulvárnu otázku. Všade nosíš šatku pokrývajúcu tvoje vlasy. Prečo tu šatku nosíš?

Nie je za tým žiadna veda. Mám autoimunitné ochorenie – alopéciu, čiže trpím nadmerným vypadávaním vlasov, veľmi stručne povedané, mám menej vlasov ako viac :D. S parochňou nie som úplne kamoška, takže šatka pre mňa predstavuje fajn alternatívu a zakrytie tých pár zbytkov vlasov, čo mi ostáva. Určite ide aj o jej estetickú funkciu, lebo nie je to najkrajší pohľad, keďže mi vlasy vypadávajú v kruhoch, ale s nadhľadom môžem povedať, že ide hlavne o to, aby mi nebola zima na hlavu :D.

Čo by si na záver odkázala mladým ľudom?

Nebojte sa skúšať nové veci, za skúsenie nič človek nedá a môže len získať, veľmi otrepaná, ale pravdivá fráza.

 

Ďakujeme za rozhovor a prajeme ti veľa úspechov.

Rozhovor spracoval Lukáš Švaňa

30. apríl, 2020|