Naša stáž v Národnej rade Slovenskej republiky

Domov/Naša stáž v Národnej rade Slovenskej republiky

Naša stáž v Národnej rade Slovenskej republiky

Utorok 17.09.2019

Praha hlavná stanica 5:50 ráno

Stojím na stanici a čakám na vlak smerom do nášho hlavného mesta.  Pomaličky sa k platforme blíži modrá súprava ťahaná červeným rušňom, ktorý už obhlodávala korózia.  Je mi jasné, že tento rušeň nie je dobrým znamením mojej cesty.

To, že môj šiesty zmysel ma nesklamal som pochopil v stanici Česká Třebová.  Vlak zastavil. Z reproduktorov sa ozval vyplašený hlas vlakvedúcej: „Tí, čo sa ponáhľate do Brna presadnite na vedľajší vlak. Pokazil sa nám rušeň, neviem koľko to bude trvať. Vy ostatní, ktorí idete do Bratislavy a Budapešti, prosím, počkajte.“ Po chvíli sme sa opäť pohli a pokračovali v ceste.

Do Bratislavy som zázrakom prišiel len s hodinovým meškaním. Na stanici ma čakal už môj vysoký a statný kolega v modrom obleku, Marek Bajči. Pobrali sme sa priamo emhádečkou na hrad. Ako sme sa približovali k Národnej rade, tak sa nám zjavil vysoký vlajkový stožiar, ktorý bol každým metrom väčší a väčší.  Prešli sme peši cez vstupnú bránu a malým briežkom vyšli ku kanceláriám poslancov parlamentu. Na recepcii nás privítala pani asistentka poslanca. Pani recepčná nás požiadala predložiť občianske preukazy a zaznamenala si nás do systému. Vydala nám naše visačky, ktoré sme museli nosiť na viditeľnom mieste a odobrali sme sa výťahom do kancelárie pána poslanca. Možno si pomyslite, že poslanecké kancelárii vyzerajú ako kancelárie Google alebo Microsoft. V skutočnosti sa jedna o maličkú miestnosť rozmerom 3 krát 3 metre so skromným vybavením a krabicovým televízorom, na ktorom neustále beží prenos z Národnej Rady. Tam sme si zložili veci a dostali prvé inštrukcie.

Následne sme sa vybrali do rokovacej sály, pozrieť sa na hlasovanie. Tým istým výťahom sme išli dole, teraz na poschodie mínus štyri. Tam stál dobre stavaný pán, v čiernom obleku a s detektorom kovov v ruke. Prešli sme telesnou prehliadkou a vybrali sa do tunela.

Tunel spája priestory kancelárií poslancov s hlavnou budovou Národnej rady Slovenskej republiky.  Je to chladné a vlhké miesto s ktorým má Národná rada problémy lebo tam zatekalo a plesnilo. Nedávno bol rekonštruovaný a každých pár metrov tam stretnete obrovské odsávače vlhkosti vzduchu. Na druhom konci tunela sme vstúpili do výťahu a vyviezli sa na druhé poschodie na balkón.  Tam už bolo zopár novinárov a skupina dôchodcov na výlete, ktorí sa prišli pozrieť.

Po hlasovaní sme sa vybrali na obed do jedálne. Jedáleň Národnej rady bola nedávno prerobená. Veľmi pekné čisté miesto s kuchyňou na úrovni lepšej školskej jedálne. Dobrý veľký výber, vždy aj s bezmäsitým jedlom. Ceny sú porovnateľné so stredoslovenskou reštauráciou. Pocit z jedálne je zvláštny v tom, že vedľa vás obedujú všetci tí známi politici z televízie. Vy o nich viete skoro všetko a oni ani nevedia, že existujete. V tej istej jedálni sa stravujú aj všetci zamestnanci inštitúcie od údržbárov cez úradníkov až po vojakov v ozdobných uniformách, čo strážia ústavu. Taktiež je oddelená stravovacia miestnosť pre poslancov, ale nie vždy sa poslanci stravujú výhradne v tejto miestnosti.

Po obede sme sa odobrali do kancelárie a začali preberať o ktorých zákonoch sa už hlasovalo a ktorých len bude. Takto sme to preberali pár hodín až do večerného hlasovania.

Odbilo šesť večer a nám padla. Unavení a spokojní sme sa pobrali na internát. Bol to úžasný a zaujímavý deň a my sme sa tešili na jedinú vec a to bola posteľ.

Streda 18.09.2019

Na hrad sme sa pobrali zo zastávky Blumentálska, čo je najbližšia zastávka od internátu. Marekovi ako jedinému nešlo označiť lístok. Celú cestu sme hľadeli na každého človeka, čo nastúpil do autobusu, oblievali nás studené poty.

Do kancelárií sme prišli tesne pred deviatou a začali sme s prácou.  Ako prvé sme robili to isté čo poobedie predchádzajúceho dňa. Prešli sme si zákony, ktoré sa už odhlasovali a ako hlasovanie dopadlo. Následne sme to zaznačili do dokumentov. Po tejto práci každý z nás dostal jednotlivé návrhy zákonov na rozbor. Funguje to tak, že si človek naštuduje návrh zákona a hľadá jeho klady a zápory poprípade sa snaží pochopiť celú situáciu, čoho sa zákon týka. Následne sme pripravili podklady z toho, čo sme zistili.

Poslanec má slobodný mandát, takže je len na ňom ako sa rozhodne. Celé toto slúži poslancom ako pomôcka. Na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky sa prejednáva veľké množstvo zákonov a je veľmi ťažké si ich všetky naštudovať. Preto poslanci, ktorí sú členmi jednotlivých poslaneckých klubov, sa v rámci klubov radia a rozoberajú jednotlivé návrhy zákonov. Zvyčajne to funguje tak, že každý poslanec je zodpovedný za oblasť ktorej sa odborne venuje. Počet a zloženie poslaneckých klubov v parlamente reflektuje výsledky parlamentných volieb. Poslanec sa môže prihlásiť k návrhu zákonu do rozpravy a vyjadriť svoj názor. Samozrejme poslanec by sa mal na rozpravu pripraviť, čo je náročné na časovo. Z toho dôvodu sa poslanci zapájajú do debaty len v niektorých odvetviach. A to v tých ktorým sa vyznajú alebo sa im to politicky hodí.

Veľmi často sa rieši aj to, že poslanci nesedia počas rokovania v rokovacej sále. Pravda je taká, že poslanci sa buď schádzajú vtedy na kluboch alebo idú do kancelárie. Na poslaneckých kluboch preberajú to ako budú kluby hlasovať. Kluby majú svojich odborníkov ktorý vysvetľujú význam zákonov a ich dopady. To isté sa deje v kancelárii, kde si poslanec chystá podklady na hlasovanie. K tomu všetkému je v každej kancelárií, klube a niekde aj na chodbách televízia, ktorá prenáša živý prenos z rokovania. To, že poslanec nie je v sále neznamená, že nepracuje. Len keď nechce prispievať do debaty, môže sa hlbšie venovať inému zákonu a popritom počúvať debatu v sále.

V stredu sme dostali aj dlhodobú úlohu. Urobiť si prieskum o kandidátoch na ústavných sudcov a rozmyslieť si, ktorý z nich by boli možno dobrí ústavní sudcovia. Ústavný súd je inštitúcia, ktorá je jedným zo základných kameňov pre chod nášho štátu. To, aby bol súd v plnom počte trinásť sudcov, je nesmierne dôležité. Parlament stojí pred touto výzvou a my sme zvedaví ako to na koniec dopadne a či už konečne navolia potrebný počet.

Streda prebehla ako voda a my sme mali už ďalší deň v parlamente za sebou. Tiež sme sa stretli aj s bývalým členom predsedníctva Rady mládeže Žilinského kraja Dominikom Harmanom, ktorý nám poskytol rozhovor o tom čo robí teraz, ktorý si budete môcť čoskoro prečítať na našej stránke.

Štvrtok 19.09.2019

Ráno v kancelárií sme pokračovali včerajšími úlohami. Doobedie rýchlo ubehlo a my sme sa tešili na Hodinu otázok. Každý štvrtok o druhej hodine sa odohráva Hodina otázok. Počas Hodiny otázok odpovedajú členovia vlády, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR na aktuálne otázky poslancov. Pre množstvo otázok a časové obmedzenie sa vopred písomne odovzdané otázky poslancov žrebujú. Je to nástroj ako môžu upriamiť pozornosť médií na veci, ktoré sa nevyvíjajú tak, ako by opozícia chcela, ale je to takisto nástroj na propagáciu toho, čo sa podarilo.

Keď sa schyľovalo ku druhej hodine, už sme počuli vládnu kolónu sprevádzanú políciou. Išli sme sa usadiť na balkón a vyčkali na začiatok Hodiny otázok. Prvý predstúpil premiér a ospravedlnil niekoľkých ministrov z neprítomnosti. Ak je minister neprítomný, musí si pripraviť odpoveď na otázku, ktorá mu bola vylosovaná. Parlamentu odpoveď následne prečíta jeden z prítomných členov vlády.

Počas tohto času sa pri rečníckom pulte striedali jednotlivý ministri a neraz bolo počuť ( aj cítiť) emócie na oboch stranách. Hodina otázok býva často najzaujímavejším bodom programu týždňa v parlamente. Obzvlášť vtedy, keď sú vylosované nepríjemné otázky a ich predkladateľ sa nebojí rypnúť do odpovedajúceho.

Po Hodine otázok sme sa odobrali do kancelárie kde sme preberali to, čo bolo povedané na Hodine otázok a pokračovali s našimi rozbormi návrhov zákonov.

Piatok 20.09.2019

Do kancelárie sme šli dnes aj s kuframi. Bolo celkom náročné ťahať kufre hore kopcom, ale zvládli sme to.

Ráno sme začali debatou na tému ústavných sudcov. Ja aj Marek sme nezávisle na sebe predniesli ktorých sudcov na základe získaných informácií považujeme za vhodných na danú pozíciu a prečo. Výsledok bol taký, že sme sa na nejakých menách zhodli a na iných nie. Bolo to zaujímavé vžiť sa do tohto výberu a vôbec to nie je jednoduché. Áno, sú dáki kandidáti na ktorých sa zhodnú všetci, že nie sú vhodní. Ale ako sa zhodnúť na tých, ktorí sú najviac vhodný? Uvidíme ako to dopadne, a možno v tej chvíli keď budete čítať tento článok tak už bude rozhodnuté.

Sedeli sme v jedálni a debatovali, keď mi napadlo, či tu náhodou nie je aj dáky kryt. Pán poslanec mi povedal, že jasné a že nám ukáže kde, a ukáže nám aj svoju ubytovňu (pozn. poslanci, ktorí nie sú z Bratislavy, majú nárok na ubytovanie v priestoroch NRSR). Po obede sme zišli o poschodie nižšie. Na chodbách v tejto časti budovy boli tiež potečené steny, očividne majú s problémy s vlhkosťou aj v tejto časti budovy. Po chvíli kráčania podzemnou chodbou sme došli k obrovským oceľovým dverám krytu. Do vnútra sa žiaľ nedalo pozrieť. Vedľa boli ďalšie pancierované dvere a to od skladu civilnej ochrany. Prešli sme chodbičkou a došli do ubytovacej sekcie. Izba, ktorú sme videli bola malinká, vybavená televíziou, klimatizáciu a vlastnou sprchou. Vybavenie bolo už značne opotrebované, ale izba bola čistá a udržiavaná, aby sa poslanci cítili príjemne. Úprimne? Čakal som väčší luxus. Aspoň niečo na úrovni Hiltonu…

Po návšteve izby sme sa išli späť na hrad do kancelárie. Pri východe už boli rozostavení policajti a všade samé policajné autá. Nevedeli sme, čo sa ide diať. Ale situáciu sme nateraz ignorovali. V priebehu hodiny nás prilákal k oknu kancelárie ruch z ulice. Priestor pred budovou bol zaplnený mladými ľuďmi, štrajkujúcimi proti klimatickej zmene. Medzitým sa v sále ďalej rokovalo, akoby sa vonku nič nedialo a poslanci začali pomaličky opúšťať sálu a tak, ako bolo na programe, zasadanie sa prerušilo o druhej hodine poobede.

Konečné dojmy?

Z môjho pozorovania okolia mi príde, že si značná časť verejnosti myslí, že byť v Národnej rade Slovenskej republiky je len o tom sedieť na zadku, stláčať tlačidlo a poberať plat. Potom v bufete za euro dostanete kaviár so šampanským a izba má výmeru rodinného domu. Realita je taká, že poslanec (keď chce a nie je len do počtu) má veľa práce. Prácou poslanca je vytvárať zákony a rozhodovať o ostatných zákonoch ktoré prejdú parlamentom. Keď poslanec vykonáva svoj mandát poctivo, tak sa od rána do večera sa nezastaví.

Práca v kancelárií bola napínavá a zaujímavá. Človek sa dozvie plno pikošiek a má možnosť uvidieť pochody za scénou. Stretávate ľudí, ktorých ste videli pred tým len v televízií.

Jedáleň tam majú fajn. Budova by potrebovala značné investície. No prerábať nemôžu lebo verejnosť by ich ukameňovala.

Stáž bola silným zážitkom  a my si odnášame nové skúsenosti a silnú motiváciu pre veci verejné.

 

Ďakujeme za skvelú skúsenosť pánovi poslancovi Igorovi Janckulíkovi a jeho pani asistentke Michaele Máčajovej

O skúsenosť sa podelil Lukáš Švaňa

9. október, 2019|