Volá sa Nikola Štefundová. Pochádza z Kysuckého Nového Mesta a venuje sa atletike už 11 rokov. Študovala na Strednej odbornej škole strojníckej v Kysuckom Novom Meste. Po strednej škole chcela svoj vzťah k športu ďalej rozvíjať a preto sa rozhodla študovať odbor učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo atletiky na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici
Ako si sa dostala ku atletike?
K atletike som sa dostala tak, že som sa zúčastnila pretekov za základnú školu, kde som sa umiestnila na 4. mieste a môj brat tam vtedy vyhral bežecké preteky. Oslovil ho môj súčasný tréner Mgr. Milan Slivka. Brat sa vždy radšej naháňal za loptou, takže mi navrhol , či by som to neskúsila ja a ja som súhlasila. Na začiatku tréner nechcel trénovať také malé dievčatá. Dopadlo to tak, že som tam dodnes aj s ďalšími bežkyňami.
Aké sú tvoje najväčšie úspechy?
Dvadsaťdvakrát som získala titul Majsterky Slovenska. Som niekoľko násobná medailistka zo slovenských šampionátov a to na 400 m, 800 m, 1500 m, 3000 m a aj v cezpoľných behoch. V hale držím slovenský žiacky rekord na 1500 m. Bola som účastníčkou Európskeho olympijského festivalu v Holandsku a dvoch školských majstrovstiev sveta v cezpoľnom behu, ktoré sa konali v Izraeli a v Maďarsku. V decembri 2016 som sa zúčastnila Majstrovstiev Európy v cezpoľnom behu v Taliansku. Taktiež som mala možnosť niekoľkokrát reprezentovať Slovensko na medzištátnych stretnutiach, kde som stála aj na stupni víťazov.
Kto alebo čo bolo/je tvojou najväčšou motiváciou v tomto športe?
Atletika sa mi páči aj preto, že je to individuálny šport a spoľahnúť sa môžem vždy len na seba. Moja motivácia bola vyhrávať dané preteky a zabehnúť si vždy osobný rekord.
Ty si športovkyňa, trénerka a študentka vysokej školy. Ako sa to všetko dá zvladiť a čelíš niekedy vyhoreniu?
S nápadom trénovať deti prišiel raz na tréning môj tréner. Zo začiatku som si nebola istá, ale nakoniec som sa toho chytila a zistila som, že učiť či trénovať deti a viesť ich ku športu ma baví a chcem sa tomu venovať aj v budúcnosti. Niekedy, keď sa toho nakopí veľa – škola, tréningy a brigády, tak som nesvoja a stresujem sa. Potom si naplánujem dni, keď môžem len športovať a oddychovať. Samozrejme boli chvíle, keď som s atletikou chcela skončiť, aj počas mojej vysokej školy som si dala ročnú pauzu. Predsa sa pri atletike pohybujem dlho, takže chcela som sa venovať aj iným športom, čo sa pri výkonnostnom športe nedá spojiť.
Nedávno si prekonala zranenie nohy. Ake je to vracať sa späť a čelila si niekedy predtým zranenie ktoré ohrozovalo tvoju bežeckú karieru?
Počas trénovania atletiky som nikdy nemala vážne zranenie. Na mojej aktuálnej škole musím byť všestranná a robiť skúšky z rôznych športov. Raz na hodine športových hier som si pri basketbale roztrhala väzy v kolene. Veľmi mi to skomplikovalo školu, stále sa dávam dokopy, ale beriem to tak, že všetko zlé, je na niečo dobré, o to viac si budem vážiť zdravie a pohyb.
Čo pre teba znamená beh/behanie?
Beh je pre mňa činnosť, ktorá mi vie vylepšiť náladu, kondíciu a udržiavať sa vo forme.
Aké sú tvoje silné osobnostné stránky a s ktorými najviac v živote zápasíš?
Medzi moje silné stránky patrí vytrvalosť a zodpovednosť, keď mi tréner naplánoval tréningy, vždy som každý poctivo odtrénovala.
Čo by si odkázala mladým ľuďom?
Nech si nájdu šport, ktorý ich baví a taktiež ich robí silnými, šťastnými a fit, potom ich to neláka na zlé, vedľajšie chodníčky.
Ďakujeme za rozhovor. Želáme veľa úspechov v osobnom , športovom aj študentskom živote. RMŽK
Spracoval:Lukáš Švaňa
