Pár myšlienok mladých ľudí.
Kde končí a začína úcta?
Na začiatku sa pýtam: Kde sme prišli k úctivému správaniu? Prečo ho niekto dokáže a niekto nedokáže používať? Je to len to, že niekoho pozdravíme, že niekomu pomôžeme?
Nie je to len o výchove, ktorú sme dostávali od našich rodičov, starých rodičov a učiteľov, ktorý nás učili k úctivému správaniu od malička. Nie je to len o tom ako sa v našich rodinách chová jeden k druhému. Veľkú časť z toho ovplyvňujú aj naši kamaráti, či si to chceme priznať alebo nie. Niekedy možno oveľa viac ako rodina.
Často berieme úctivosť ako samozrejmosť. Nikto nás nemôže nútiť, aby sme sa správali úctivo, je to súčasť nášho bežného života.
Veľa krát som počula, hlavne od staršej generácie: ,,Ten je ale neúctivý!“. Ale pýtam sa kde sa začína úctivosť a kde končí? Neviem, asi každý človek má na to iný názor, pretože čo pre niekoho je ešte úctivé, pre druhého môže byť už urážlivé.
Osobne si myslím, že veľký rozdiel je medzi generáciami. Starší ľudia vnímajú úctivosť omnoho citlivejšie ako mladí ľudia. Tak isto je rozdiel medzi ženou a mužom, medzi nadriadeným a zamestnancom, medzi učiteľom a žiakom.
Ja sama nepoznám hranice, ale chcela by som poprosiť každú ľudskú bytosť, aby sme sa chovali a správali tak ako chceme aby sa druhí správali k nám.
autorka: Adriána Hurtajová, Súkromná obchodná akadémia, Žilina
Úctivé správanie
Podľa mňa v dnešnom svete je veľmi málo úctivého správania alebo ani žiadne.
Dnešní mladí ľudia, by akoby zabudli čo je to úcta, napríklad podržanie dverí, pozdravenie starších, pozdravenie susedov. Ja si myslím, že ak sa navzájom pozdravíme, tak to nezlepší deň len iným, ale aj nám.
Vidím dosť často, že keď pozdravím starších susedov, tak sa trošku pousmejú. Ako keby sa vytrácalo z dnešného sveta.
Moja babka mi vravela, že ako si oni kedysi vážili starších. Že, keď okolo nich prechádzali tak sa navzájom pozdravili, držali dvere starším, pomohli si s nákupom. Ale vždy sa nájdu aj výnimky. A to je pekné, že aj mladí ľudia dokážu pomôcť s nákupom, pozdraviť, atď.
Úctivé správanie pre mňa znamená, že ten človek má dobru výchovu. Je to potom vidieť, že je ten človek vychovaný.
Ale aj podľa etikety sa tak trošku vyžaduje to úctivé správanie. A keď si tak napríklad vezmeme školu, tak teraz existuje pár výnimiek, kt. sú úctiví voči učiteľom, spolužiakom, kamarátom. V minulosti si skoro žiaden žiak nedokáže odpapuľovať učiteľovi.
Síce je 21. storočie, ale aj trošku úcty by sa zišlo. Na ZŠ som bola zvyknutá každého zdraviť, ale teraz už trošku menej. Ale stále je tá úcta medzi žiakom, študentom a učiteľom.
Je jedno pekné pravidlo alebo skôr citát. „To čo chceš aby druhí robili tebe, tak to rob aj ty druhým.“ Takže ak niekoho pozdravíš, tak ten človek nabudúce pozdraví teba.
Úctivé správanie je prejavom toho, že si toho druhého vážiš, je to znak úcty. Buďme ku sebe úctiví navzájom lebo, keď budeme starí tak sa nám to pekne vráti.
Nezabúdajme si vážiť starších ľudí a našich susedov, učiteľov.
Úvaha Karolíny Jarošovej, 1 ročník , Súkromná obchodná akadémia, Žilina
“Všetci ľudia si sú rovní nehľadiac na pôvod, farbu kože, na pohlavie, náboženstvo, politické presvedčenie alebo jazyk, ktorým hovoria.,,
Od ľudí vôbec nie je pekné ako sa správajú. Odsudzovať človeka kvôli jeho farbe, náboženstve alebo kvôli čomukoľvek inému. Mali by sa vžiť do kože odsudzovaných. Aké by bolo keby sa vám ľudia smiali za to, že ste iný. Myslím si, že zrovna toto právo by malo byť rozvešané na každom viditeľnom mieste. Na každej škole, či už je to základná alebo stredná škola by mal byť jeden deň zameraný na rasizmus alebo niečomu tomuto podobnému.
Každý by si mal uvedomiť, že to nie je spôsob akým si môžu zvyšovať ego.
Adriána Hurtajová 1.AO
Aktivita 2: Keď mladí ľudia ľuďmi sú bolo realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SRv rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd LP/2016.
